Nič a možno všetko

Možno som nikdy nemala prestať a možno som sa nikdy nemala nechať naviesť, aby som prestala. Dnes však viem, že ľudia, ktorí nevedia, že biely list papiera a pero ma vždy priťahovali, nemôžem nazvať priateľmi. Nie je predsa blízky ten, ktorý nevie o tvojej láske, na ktorú si časom zabudol. Lebo práca, lebo rodina, lebo žiaden voľný čas, lebo „JA“ už nie je prioritou? A tak ti iba poviem – skús dýchať za iných. Určite si povzdychneš a povieš: „Keby to šlo, odbremenil by som ich ťarchu, lebo ich veľmi ľúbim…“ No nemožno. A seba neľúbiš?

Kto si? Nehovor o tom, čo možno vidieť, ale o tom, čo si nosíš v sebe – nevypovedaný príbeh, túžby, sklamania, ciele, priority… Nikdy som netúžila písať knihy, romány, kuchárky. Prosto písať. I keď len pre seba. A možno len cítiť, že premýšľam. Že veci okolo mňa, ma niekedy nahnevajú a podnietia chytiť papier a pero do ruky. A potom zase v rytme všedných dní zabudnúť na tie momenty, ktoré mi vyčarili úsmev. A tak, keď niekto nevie zistiť, čo tvorilo tvoje „JA“, než ste sa stali „MY“, potom sa pýtam – prečo si ochotný za dotyčného dýchať? Prečo nerozvíjaš niečo, čo ťa kedysi tvorilo?

Ja dnes viem, že písanie ma robí slobodnou – slobodnou vo vzťahu ku mne. Lebo keď chceš dávať iným, musíš vedieť dať v prvom rade sebe. A keď chceš, aby ľudia vo vzťahu s tebou boli spokojní, musíš najprv spraviť spokojného seba. A je v princípe úplne jedno, čo je tou činnosťou – debata s priateľmi, šport, ručné práce, dobrá kniha, dobrý film… No ak to nemáš, je problém. Nie možno viditeľný, no citeľný. Skús sa aspoň na moment vrátiť k činnosti, ktorá ťa tvorila a pozoruj sa. Pozoruj zmeny tvojej nálady, zmeny tvojho správania a zmeny vzťahových vzorcov.

Znie to možno absurdne, no nie je nič jednoduchšie, ako sa obetovať pre človeka, ktorého ľúbime. Avšak, jediný s kým budeš na milión percent žiť až do smrti, si ty sám. Nie tvoja polovička, nie deti a ani tvoj obľúbený štvornohý maznáčik. TY SÁM. A tak keď zanedbáš tento najdôležitejší vzťahový vzorec, nezúr, keď to stagnuje aj inde. Buď sebec – v tej najsprávnejšej možnej miere – to ti prajem.